Ty si...

Si moja druhá polovica,
oddelené siamske dvojča,
si spriaznená duša a Boh
Ťa neustále skúša…
Si oáza v púšti - nemôžem
bez Teba žiť; POTREBUJEM,
aby si bol šťastný…!


Ty si Slnko, ktoré do okolia
svoje žiarivé svetlo vysiela a
srdce Slnečnice za Tebou sa otáča a v priazni
dokonalých úsmevov sa vyhrieva.
To pokorné teplo, ktoré ponúka Tvoj zrak,
Slnečnicu neprestane udivovať.
A až sa raz stretnem s Bohom,
chcem sa Ho veľa vecí spýtať, no
MUSÍM sa Mu poďakovať:

Zato, že táto láska má vôňu Ambrózie…
Miláčik, nerobím si ilúzie a dávno
viem, že ľudia sú svine, a vôbec nejde o to,
že paradajku zvyčajne omylom
priraďujú k zelenine…

Chcem len vidieť šťastie
v Tvojich smutných očiach
a želám si, nech na Teba neútočia,
aby si sa už viac nepotkýnal na ceste,
ktorú si si zvolil, a aby si ma
v myšlienkach občas navštívil a vrúcnym
objatím mi dušu ovlažil.

Láska moja, ukradnuté sú mi všetky
filozofické teórie sveta
- a najmä tá Darwinova -
súhlasím len so Sokratom;
a ak som si niečím istá, tak jedine
tým, že Ťa budem milovať
do konca svojho života.

NADOVŠETKO.

PS: Som rada, že SI - na ničom inom
predsa vôbec nezáleží…!