jedna strana jednej mince

Skrze dve mince ťa vidím tak nejasne,
žetón pýchy a strachu, hodím do automatu.
Rádioaktívna zóna slín a sekrétu,
mapa na plachte,
dôkaz, že sme tu.

Splietli sa chlpy s tvojim potom,
brodím teplým blatom niečoho, snáď volala si to neha.
Nad snehobielymi vrcholmi tvojho tela,
sa snažím oslepnúť, nevidieť tvoje masky.

Cynicky sledujem tvoje mokré oči
obavy z obáv,
spýtaš sa: "Čo zväzuje mi ruky?"

Znova naberám si do dlane šlahačku z tvojho tela.
Tíšim svoj sizyfovský smäd vlka.
Náplasť na čerstvo rozjatrené rany:
čerstvé brusnice.

Vplazilo sa ticho, nie ignorantské len jazyk rezignoval,
na multižáner obohranej platne.
Zas plavím sa slanou riekou,nepokoja
Katarína...
Tak krásna,
nášľapná mína,
ukojí ma!

Na tvoj biely breh dopadajú kvapky teplej krvi,
ako čerešne do mesačného prachu.
Navliekam ich na niť,
jedna, dve, tri...
nech niečo ti zostane ak by som už nežil.