Obdiv - prvá láska

Dýcham ti do vlasov
celkom zblízka.
Kučierku na tvári
ti môj dych íska.

Vidím ťa z profilu.
Líce, ústa, riasy
v obdivnom cítení
sajem z dievčej krásy.

Si ako fialka
pokorná a nežná
v marcovom svitaní
jarná, už i snežná.

Si ako drobný kvet
tajuplnej vône.
Že si, už tým blažíš svet,
výslnia i tône.

Stojím vedľa teba
v plnom autobuse.
Ty vodíš ma po nebi
v neznámom úžase.

Vedieš ma ku sebe
ani nevieš o tom,
že vstúpil som v priestor
v tebe uzavretom.

Nedýcham. Nemý som
v slakobôľnom snení.
Srdcom mi prejde ston
ako stromu v rozvidnení.


Anna Vodičková