Moje srdiečko

Spíš.
Ja sedím na schodoch,
počujem tvoj pravideľný dych
a je mi krásne.

Podchvíľou sa zo sna zasmejš.
Ja vtedy rozmýšľam
čo sa ti asi zdá.

Možno vidíš okolo seba lopty.
Ako sa farebne vznášajú
a letia k tebe.

Alebo usmiatu tvár tvojej mami.
Keď ťa berie do náručia,
pobozká a povie, že si jej láska.

Alebo sa ti možno zdá o mne.
A o tom čude, čo ťa šteklilo,
keď sme sedili na hojdačke.
Sadlo si ti na noštek
a ty si sa tak krásne smial.
Keď odletelo, ty si zostal smutný
a ja som chcela tu muchu
privabiť späť,
chcela som zas počuť tvoj smiech.

Ktovie čo sa ti asi zdá?
Chcela by som to ráno počuť
z tvojich úst.
Bol by to malý zázrak.

Vlastne nikdy sa nedozviem
o tvojej prvej láske,
prvom bozku.
Nikdy sa mi tvoja mama neposťažuje,
že fajčíš,
chodíš poza školu.

A vtedy som smutná.
O čo všetko ťa život pripravil?
O čo pripravil nás?

No ja viem,
že deň vyjasníš úsmevom,
objatím,
pohľadkaním.

No teraz spinkáš.
A ja chodím každú chvíľu za tebov
a pozerám ako máš zavreté očká.
Ako sa ti chvejú oblúčiky mihalníc,
ako máš pootvorené ústočká,
ako snívaš.

Ľúbim ťa, moje srdiečko...