slová

Slová

Z neskončených viet
Skladáš mi slová,
Ktoré potom srdce tvoje rozpráva
V nekonečnej mlčanlivosti mravných slov.

V počestnej fáze sivých dní
Ušiel ti vlak daždivej noci,
Tam, kde človek túži vidieť dym,
Kde tma zimu nepremôže,
Počuť len vodný mlyn,
Premieľajúci všedné slová nevšedných právd.

A už len cítiš ich vôňu,
Len počuješ ich dych,
Ako ti sladko šeptajú
Do uší tvojej duše,
Tie slová známe len nám dvom...