baletka

Pochmúrny deň rannej jesene,
Oblaky nepoznané bielym mierom
A lístky unášané čiernym vetrom,
Malé vtáčiky ukryté v hniezdočkách.

Sychravý čas...

Osamelá lavička v opustenom parku,
Slamený klobúk s červenou ružou
Ležiaci pod ňou,
Akoby sa mu nechcelo
žiť s bielou baletkou
ležiacou v kopu lístia.

A krvavé pery prosiace o oživujúci bozk (od teba),
Pootvorené...
Nesmelo, ale hlasne kričia
(o tebe)

A bielučká sukňa rozkvitnutá
ako lupene nevinnej ľalie ( lieta s ňou),
baletné črievičky snehovej farby
pohodené ako posledná spomienka
na tanec labutej princeznej ( s princom snov),
a zlomené krídla z ružového páperia
ležia v tráve.

Pozri sa, človeče,
Je neskoro....
( tak ako stále.)