dušičková

V strede spomienky,
Pri svetle žltej chryzantémy,
V tieni ošúchanej steny odpočinku,
Zastavila večnosť čas.

Slzy v jej očiach postrehli i jesenné dušičky,
Starobu opäť skryla pod čiernu šatku,
Vrásky zahalil smútočný kabát,
Aby zamĺkle pery mohli zasa bozkávať...
Stojí tam...

( ubolená starena v mladom šate )

Čakajúca na polnočné rendezvous.

(Ale len tieň na polnočnej dlažbe
Ukazuje kríž na jej zhrbených pleciach)

Stojí tam...vedľa nej ten, kto ju miloval.

Polnočný čas...
Zapálim sviečku
za teba...
za ňu ...
za seba...

A potom v tichosti tmy otvorím krídla
A odletím späť...
(do nesmelej,
opustenej,
odvrhnutej
myšlienky tvojej duše.)