..len tak v pár veršoch...

*...aj hore...*

vysoko k nebesiam, zdvihni svoje oči,
tento svet sa len okolo nás točí,
každý sa hrá pekne na vlastnom dvore,
už nevieme ani pohľad zdvihnúť hore.
hľadíme si pod nohy a bojíme sa potknúť,
no život nám zatiaľ môže krásne uniknúť...

*
*
*

*tam u nás...*

v diaľke sa črtá panoráma môjho sveta,
tam rástla som, hrala sa ako dieťa,
tam mala som svoju lúku, svoj les,
no príde rozlúčka plná bolestí a sĺz...

*
*
*

*súdržnosť...*

lepíme city ako hradné múry,
staviame kameň na kameň,
niekedy trápia nás nočné mory,
či oplatí sa žiť preň...
či oplatí sa žiť pre druhého srdce
a slza po líci po tichu tečie...

*
*
*

*pohľad von...*

počítam okná a bolo ich dosť,
keď zabudnúť som chcela na minulosť,
teraz zúfalo hľadám dvere späť,
no tých už viac v duši niet...

*
*
*

*len spolu...*

ruky si spleťme ako konáre strom,
otvorme oči, no uverme snom,
buďme tak pevný ako jeho peň,
dnes je dnes, tak žime preň...

*
*
*

*odhodlanosť...*

koľko námahy a snov,
stojí pred tebou,
pozeráš ticho na ten kopec
a neveríš, že vytvoril ho mravec,
malinký, nemý, ale rád
budoval si ten svoj hrad....
...a človek?
šliape mu po snoch...

*
*
*

*pohlaď ma...*

nad hlavou tma no v diaľke deň
pod skalou ukrytá žijem len preň,
posledný záblesk, zrazu nám zhasli,
no nádeje na návrat ešte nevyhasli...

*
*
*

*cesta do neznáma...*

sú cesty domov a sú cesty preč,
chúlia sa v aleji stromov, až strácaš svoju reč,
sú cesty niekam a sú cesty nikam,
ako jagavý lesk v noci riekam, po nich tíško unikám...