sen v kóme

prešlo pár dní, v ktorých som sa na ňu všemožne snažil zabudnút, v náručí inej, pustiť ten ľad z hlavy a novému telu podľahnúť, hned v sobotu tu spala M., samozrejme iná, sestra I., s ktorou sme len na pivo boli dohodnutý, ale nakoniec to skončilo tak, že sme si k nemu ani len nečuchli, a davaj na biele víno do obchodu a tlačiť to do gebuli a nejak postupom večera tak kúpiť štyri fľašky, čo po tretej už ludia odhadzujú masky, tak či tak, po mesiacoch bez kontaktu, zas je so mnou, zas je tu, stačili dve stretnutia k tomu, aby sme sa nevyhli tomu, na čo máme každý aspoň minimálnu vlohu,...
bolo to uuužasné!

V nedeľu stretol som zas ďalšiu, v letňásku, aj ked to nevidím na lásku, do toho, čo ideme znovu v stredu, hňeď túto a nie až kvetnú, aj mi je celkom jedno na čo, hlavne aby sa stalo DAČO, niečo s tou z nedele, čo mi dala okaté nadeje, že nemusí to skončit- ja domov a ona tiež do svojho, ale cesta može byť spoločná- do toho môjho, pustiť si muziku, pri otvorenej fľaši, mám svoju izbu- takže nech sa páči, aj ked sú tu spolubydlá Venca s Petrou, on ten, čo neremcá, ona, tá čo nehýbe metlou, takže možem sa s P. zavrieť a nikoho tu nevpustiť, ani keby zaklopali, mohli by aj zabúšiť, tak jak teraz do kláves búcham, a že to ide samo- ako keď na hajzli čúram, ale už by to chcelo ako spláchnutie koniec, takže mohol by som si P. v stredu nasadit na bodec, dopracovať sa do záveru tohto zrýmovaného kydania, s chuťou a elánom pustiť sa do milovania, s výkrikom žrebca, vytlačiť vajcia, prehnať to trubicou, vystreknúť von, mohla by P., pomôcť mi v tom!

Toľko z hniezdoslovného kubína, z polomŕtvej pobočky, pre potešenie bratov slovákov, aj domácich čechov, zahoďte barle, čítajte slová, buďte bez liekov, choďte do kúpeľov! Svazáci, súdružky, strúhajte ceruzky, kupujte od Zuzky gumu na mazanie, úuj to je mazané, ...
Kreslite, mažte, hlavne sa snažte, nebuďte blbci páni opilci, dva krát vravieť, raz konať, z toho raz dva možné je skonať a takto sa to môže aj ďalej rozvíjať, pokračovať do nekonečna, blbosti na rýmy vymýšľať, so ženami obcovať, už som raz 'zabil', a toto by bola smrť krutá, jedinečná...

Tak snaď len toľko, že na pokračovanie do nejakého plátku, čo by mi pár kaček poslal na oplátku, niekam kde mi povedia, že nestoja za veľa, preto to poslielam, priatelia najprv vám, ale na srdce vám prikladám, budte v pravde krutý, či mi z toho brucho skrúti, nemusí vas vôbec trápiť, po brku sa je dobré napiť, aj po chlaste vypiť vody veľa, aby hlava nebolela, tak sa majte končím, nie že by ma to nebavilo, ale už ma čaká prázdne bydlo, preto končím, prepínam, ľahám, všetko vypínam, o pol tretej usínam. sám.

DoGauča