Noc Silvestrovská..

Bola som smutná.
A snád aj hlupo najivná,
Ked hladala som jeho oči v upetí noci Silvestrovskej.
Hladela som cez okno,
Skrz slzy slané,mi stekali po líci,
Ako prud toho najsmutnejšieho vodopádu.
Márne som čakala že snád zazriem jeho tvár,
Že príde za mnou hoc i len na zlomok času..
Tisíce hviezd práve v tuto noc,
Ukazovali svoju krásu vesmíra..
Bola som v tu chvílu opustený človek,opustená duša.
Len pri pomyslení,
Ako páry zamilovaných vyznávaju si lásku a su spolu, Vedla seba,
Ja v tu chvílu som obímala vankuš,
-bezmocná a hlupa..najivná..
V bolesti a v smutku,
Mokré oči snažili sa uspat svoju mysel,svoje telo.
Tak velmi som si želala,
Nech táto noc Silvestrovská,sa rýchlo skončí.
Tak velmi v tuto noc ma žial a smutok obímal.
Ani netušíš..