Amen, odchod

Hodina, Anna, začala ranná,
padáme do denného divadla,
počuť z ruky malé kyvadlá,
dáva jej zabrať, únava jarná.

Úlohy si splní,
odviazané má ruky,
ostrej bystrosti luky,
strany inkarnácie po riadkoch plní.

A raz sa zrenice dotkli,
jej denné, epizódy,
valiac rad za radom, bez ódy,
vidiac sa dvaja, sa o seba očné svetielka potkli.

A keď deň narodenín nastal,
biela milková skandizovanosť,
držiac od nej čokoládovú obalovú fialovosť,
nečakane, na jeho päťprstku Annin pristál...

A teraz po tom čase, končí deň mesačný,
s mnohým sa rozlúčila,
vlnivo sa zbalila,
a tak zostal bez nej lačný.

Vlny, nútené, odplávajú,
odliv času tváriac sa chladne,
ktorému je jedno, že ho nechá na dne,
a verné psy, za vlnou s ním zavíjajú.

Copyright © Juraj Hrom