Vše-dno-sť

Ako sa máš?,
sa Ťa pýtam,
aj ja Teba tým stýkrát vítam.

Úprimnosť preč je,
skončila púť jej,
cnie sa mi za ňou, niečo tečie,

nesladké, horké sa tlačí,
rinie,
z tvojho vnútra, to tam, kde sa mračí.

Počujem nič,
všade ale je ruch,
nečuť ho ale reálne, bo všetko je gýč,

nič Ťa nebaví teraz, skazy,
citové sucho na rtách,
a v duši cítiť bolestivo všedné kazy.

Copyright © Juraj Hrom