Pieseň Severnej Kórey

Bratia bratmi v láske boli,
sestry sestrami,
okolie si bezstarostne nevšímali.


Prišla zmena, prudká,
city, kamarátstva, pochované,
pripomína ich na zemi hrudka.


Obete nezdravých myslí,
prahnúcich po nenávisti, moci,
vďaka nim, slané moria z očí vyšli.


Neľudské, mučiace, násilné, vraždiace,
karikatúry človeka, v zelenej, bez-nádejnej odeté,
odhadzujú na kopu ďalšie ľudské vrece.


Okolie na mape sveta nechce a sa bojí,
zasiahnuť,
proti paranoikovi údajne v jadrovej zbroji.


A hladná matka v tábore smrti zatiaľ,
nahá, tehotná, znásilnená, trúchli, za synmi,
hľadiac žiaľ, iba v tmavú diaľ.


Copyright © Juraj Hrom