S tebou , bez krídel

*

keď s kvapkou na nose
jeseni volám
zbohom

cez dúhové listy
život mi zaspáva
v náruči
zahmlenej

a ja cítim
že krása chladných
podvečerných ciest
viac už nás pohladiť nevie

- Kde si? -

volám do svojho detstva
a v dlaniach snažím sa oživiť
zmrznuté motýle

veď ešte predvčerom
k lietaniu vábil ich
jarne čistý vzduch

zabúdam, a predsa to nestačí
k úsmevu
motýľov viac už nebude

nikdy?
komu zajtra ukradnúť chcem krídla?

z detstva len ozvena
ostala mi
s poslednou dúhovou kvapkou jesene

- Aha, pozri, srnky! -

zavoláš a ja v objatí
ukradnem ti čiernu baretku

- Tak mi tú kvapku teda zotri,
krídla už nebudem potrebovať..

..veď mám teba -

*