Milenka

medzi stenami studenými
ako nohy mŕtvého pána
ležiaceho na chodníku bez topánok
cítim voňu
ktorú nosievala milenka nebohého
vidím stopy noh
ktoré tam vtláčala vždy
keď tancovala bosá v snehu
počujem pieseň
ktorú si spievala keď chodievala
od neho domov
/na schodoch stretávala poštárku
čo jej závidela jej radosť -
- vždy ju pochovala nemým pohľadom/
snívala že ukradne milému
pokojný spánok a skryje ho pod kabát

chcela len vedieť či ju má rád

nestalo sa tak
veci čo náhodou zabudla
u neho v kúpeľni
vyhodil triezvo
bezcitne
do koša!

vieš
teraz chodí sama bosá

Medzi stenami studenými
ako nohy mŕtveho pána ležiaceho na chodníku bez topánok

ležíš ty...

/ potvora poštárka, už usmieva sa/