Po dlhej dobe

Kolovrátok sa krúti
nit okolo života prahne.
Ruka nadeje vtiahnutá
ihlou do duše.

Prechádzky v potoku
bosou nohou.
Ľahkosťou objímajúce
prúdom riek.

Tisíce jemných stôp
zanechaných na kúsku,
Hladia a šeptajú
nedokonalosti samotnej.

Jarná spleť harmónie
letiaca hniezdom
ako milujúce pohladenie
utíšené tichom srdca.

Rokmi nájdený
koniec myšlienky
v nekončiacej ľahkosti
tvorenia.