Večerné preludy

Mesiace
sme úplne zbytočne
striehli na motýle
vo vrstviacej sa tme
prach krídel nám rástol vo vlasoch
a my sme tušili,
že niečo odišlo
predtým, ako vôbec stihlo prísť
kriesene včerajška
iba riedilo ráno
a zvyšky radodajných sĺnk
ma dodnes, trochu bezcieľne
pália pod viečkami
v tichu bližšie pri tebe
sa trhám na márnejšie kúsky
aké noc zvláda prehltnúť
čudujem sa,
keď sa budím bez tela
na polceste spať
odnikadiaľ
nikam.