Ja...

Tichý tikot hodín
bere mi z mojich snov
to čo rada hodím za seba.
Prečo som taká apatická?
Nik nevie. Ani ja.
Teraz pred polnocou
mdlo sa ukrývam
do mojích túžob a prianí.
Šminky pohodené,
na tvári čistá ja.
Spoznáš ma?
Neviem.
Zápalka zažíha svoj plameň,
cigareta vdýchne mi svoj parfém.
Ja zabúdam.
Opito vystihujem čo som.
Nik.
Len hmota.
Presne to som ja.
Tak jak milióny iných.
Čo na tom záleží?
Vlastne nič.
Zrodila som sa
a raz zapadnem prachom...
Kto som?
Predsa ja!