Moja noc

 

 

voda očisťuje od viny

no dážď iba rozpustil

zaschnuté šťanky

a ich smrad sa vznáša

vo vzduchu ako genius loci

pokrkvaní chodci chrániaci si

čínskymi dáždnikmi bezúhonnosť

šliapu po mŕtvole mačaťa

aby sa vyhli kaluži

žobrák si pred kostolom

mrmle nekonečnú mantru

čo vlastne očakáva od ľudí

ak mu ani ich najvyšší

nezoslal aspoň suché miesto

prefarbená blondína z vedľajšieho vchodu

za nezastretým oknom

márne sťahuje predkožku

svojmu náhodnému chlapovi

 

oziaba ma slnko

tak sa snažím zachrániť

trávu na dušu v ktorú neverím

a na telo ktoré prestalo veriť mne

fentanylovú náplasť

 

radšej dve