O nesmrteľnosti

O nesmrteľnosti

Ďalších sto rokov prešlo
zbláznenú hlavu mám
čo si počať, tvár zdrsnela,
ako kmeň stromov
stratila farby,
ako portrét v podkroví.

Občas vídavam rajský sad,
cítim príchuť jabĺk na perách
a starý záhradník pred bránou,
vraví mi: Môžete vojsť,
budem rád.
Smiem vojsť?

Môžem? Ja vlastne v tomto dome...
Je mi to tu povedomé.
Prišiel toľký čas
pominula ladnosť krokov
hrdosť mladých rokov
teraz tu starnem, v podkroví

je to na smiech, kto mi to uverí.