Kým sa Praha snaží
zrýchliť si metabolizmus
koncertom klaksónov
na prejedených križovatkách
a cestách
so stuhnutou krvou
ostávam neprehltnutý
kráčam pod drobnohľadom
skazených labutí
so zlými stravovacími návykmi
a nikto netuší
že som
kapitán
snáď len rumová stopa
čo za mnou ostáva
ako krv na chodníku
za plaziacim sa
postreleným snaživcom
ktorý si odmietol
namazať smrť na chleba
dosvedčuje
že dokážem kormidovať
hojdajúce sa topánky
po dlažbe promenády
som skúsený lodivod
s morskou chorobou
na jazyku
keď utekám do bezpečia
vyvrátiť útroby žalúdka
ako omeletu
s príchuťou kyseliny
a krvi
ale ten výhľad
zachraňuje aj moje srdce
aj keď je už rozobraté
ako balíček cukríkov
s horkou náplňou
vypľutých vedľa ciest
a postelí
vidím desiatky plavidiel
s ľudským mäsom
vo vydutých bruchách
a mám o ne strach
aj keď sladká voda
popiera výskyt
žralokov
tiež sa obávam čeľustí
bezzubej peňaženky
v prístavnom bare
že zradí
a priskoro ma pošle
na odpočinok
medzi výfukové plyny
a telesné pachy
uponáhľaných študentov
cestovného poriadku
ale Vltava je čarovná
zmyje zo mňa všetky nečistoty
útrob veľkomesta
ktoré ma trávilo
ako nedeľný obed
a aj keď ostávam na brehu
nepoučuje ma
ako kubatúra pohárikov
a fliaš
s hrdlom pritenkým
na spev
ostáva to na mne
všetky árie
osamelých plavcov
po rieke života
ktorá nie je až tak dravá
ako opisujú motivátori
v preceňovaných knihách
niekto musí žiť
aj po prúde
ako odkaz vo fľaši
čo je tak zúfalá
že cez zle zavreté hrdlo
naberá vodu
a písmená sa rozpíjajú
v atramentovej škvrne
ako v zošite školáka
ale som kapitán
nikto mi nerozkazuje
a tak klesnem ku dnu
aj sám
veď na všetkých etiketách
pohonných rumov
sa týčia plachty
majestátnych lodí