Čakám, kým ľudia pochopia, že tam kde je už v duši jazva nepomáha trest a výstraha.
Strach sa strachom nelieči.
Kde je bolesť strach, tam sa má dať obklad.
Vtedy keď duša krváca, pohladenie pomáha.
Keď duša narieka, nepomôže krik či zastrašenie. Vtedy je potrebné povzbudenie a pochopenie.
Ako to, že to toľkí nechápu?
Nečudo, že zranení naďalej ešte viac krvácajú.
A to dovtedy, kým nenájdu čo v hĺbke hľadajú.
Prosím pochopme to konečne, nech toľkí nezažívajú len súženie.
Majme aspoň kúsok citu pre iných a prijatie, pochopenie.
Aby sa nestávalo tak často trpiacich nešťastné a zúfalé ukončenie.