Nad vežou hodiny
polnoc hlási sa, duša sa odmyká
čierna blúzka noci
studňu hĺbi,
dno ukrýva
nepoznané, prázdne.
Nad nami hviezdy,
dolu človek
stratená opustená duša.
Boh ešte vyššie
vtáky niekde medzi.
Nehybný vzduch prináša polnoc
a kohútie hrebienky, pri návrate slnka.