Mám unavenú myseľ

Mám unavenú myseľ

Mám unavenú myseľ,
slnko končí púť,
mesiac vyšiel
mojou hviezdou buď.

Koráb k tebe pláva
čas číha
všetka naša sláva
je, ako otvorená kniha.

Noc nám je verná
až po úsvity
viem, zem je čierna
bozk do tmy ušitý.

Po dotyku hlad rúk
ožil v diaľke
hlási sa lásky zvuk
hrali sme na píšťalke.

Pieseň znie do vesmíru
spev v ozvenách hasne
nemám chýru
kto sa dotkne básne.

Tak si ťa ďalej spievam
osud sa mení v sen
k ústam si ťa ponalievam
vravíš mi - som tvoja báseň.