Expres Praha-Košice

Ležím, len tak, sama,

v tme, ktorá sa ma drží ako druhá koža.

Za oknom sa rozlieva šum veľkomesta

a mieša sa s drsným klepotaním dažďa,

melódia, čo nevstupuje do uší,

usádza sa v mysli,

tam, kde niet pohybu.

 

Neprenosná impresia –

(tajný odtlačok noci)

nikomu ju nenúkam.

Cez víkend (možno) prídeš,

budeš kráčať Žižkovom

ako nebeská procesia,

čo stúpa po zaprášenom moste

medzi chrámami,

kde lovci a sochy strážia sny

roztopené na mramorových

dlaždiciach sveta.

U teba ešte (možno) neprší,

ale tu, na tejto strane koľají

dopadajú nesmelé prsty kvapiek

sonáta bezhlasnej noci

mesiac zachytáva odlesky

žilnatých povrchov

zlomených sŕdc,

rozbitých snov

a tulákov bez mena.