caeruleum

Zvláštny nový priateľ

prišiel náhle

a priniesol so sebou

čerstvú nádej

šaty mal uhľadené

tvár rozostrenú

v očiach

zmes dažďa a svetla

nepýtal sa, či ho potrebujem

len tak vošiel,

usadil sa v čiernom kúte

na otázky

(aj tie nevyslovené)

odpovedá s úsmevom

ako keby slová nepoznal.

mávne rukou,

vždy keď sa bojím,

že ako nebadane prišiel,

tak aj odíde.

ticho šepká "nemusíš sa báť"

odpovedá mu len ozvena

ne-mu-síš

sa báť

sa báť

sa báť

cez okno šedých chmár 

preniká len málo slnka

lúke mojej hrude

pomáha rásť jeho svetlo

so mnou a vo mne

zvláštny nový priateľ

ruky, čo vedia objímať

aj bez dotykov.