Sbírka: Telo kameňa, chlieb zeme
Niekde medzi dómom svätého Štefana
a labyrintmi v podzemí
pomaly strácam svoju tvár
rozpúšťa sa v rannej hmle nad Dunajom
a ponára sa hlboko
pod váhou nesplnených snov.
V Budapešti je úzkosť iná
je to prázdnota
v kaviarňach, kde káva
vonia po prehratých peniazoch v kartách
je to most, ktorý spája,
ale moje nohy naň nedokážu vstúpiť
len pozerať
ako sa na chladnom asfalte
trhá odvaha.
Slová tu už neznejú
možno si ich odniesli tramvaje
možno ich zadusila
tehla starých domov
hľadala som ich
medzi klenbami synagógy,
v tieňoch, ktoré kradli svetlo
predtým, než ho mohlo byť dosť.
Nenaplnené očakávania
tu majú inú farbu
bledú, studenú ako dlažba
na hradnom kopci
prečo sa ma všetko pýta
čo si chcel?
a čo som chcela ja?
v odraze okien
niekde na Andrássyho triede
hľadám bodku k môjmu otázniku
vidím na skle len seba
namaľovanú bez detailov
znova len úzkosť
Budapešť pohlcuje
pohltila aj mňa
tak ako všetkých
čo sa stratili,
než mohli nájsť cestu
domov.
Obraz duše města, historie, ale i té tvojí...
To všechno když se spojí
v jeden celek,
pak je zážitek číst
a poznávat krásu a zákoutí všech těch nevšedních míst:-)*
22.11.2024 00:32:37 | cappuccinogirl
Tohle je super, moc se mi to líbí... Je to takové melancholické, ponuré, vykresluješ zajímavé představy, obrazy... Asi chci do Budapeště, vidět to a cítit to :-)
21.11.2024 20:31:14 | Gaspi03