Mosty z hmly

Včera si bol vetrom vo vetvách,

čo mi česali vlasy.

Bol si tmavomodrá rieka,

ktorá ma niesla

na vlnách bližšie k tebe

jemne som sa kolísala

 

dnes si,

ale pritom nie si

si zrniečko prachu

čo vletelo mi do oka

spustilo slzu

dotkol si sa 

náhodou

aj to len tak, 

akoby ani nie.

 

včera sme stáli na moste,

pozerali do čiernych hĺbok 

hľadali sme niečo,

čo si tam ešte v minulosti nechal

dnes si tam nechal mňa

aj most sa rozplynul v hmle

ty kráčaš po brehoch,

ktoré moje mapy nepoznajú

 

si tak blízko,

tak veľmi blízko

až sa zdáš nedosiahnuteľný

dotknem sa tvojej ruky,

ale dotyk cítim na ten svojej

pýtam sa,

kde si?

ale ozýva sa späť

len to, že

dnes nie si.

 

A možno som to ja

možno som sa odcudzila sebe

v tvojich očiach

pretíname sa len v tieňoch

nikdy nie naplno...

 

Zajtra možno

budeš zas vietor,

ktorý si zahrá v mojich vlasoch

ódu na radosť

dnes si však len mlčanie,

len bodka na konci veršu.