Zdvihla som ruku a vzduch sa prehol
ako keby v ňom boli neviditeľné mantinely
nejaké slová uviazli v jantári úst,
neschopné dotknúť sa kovovej kože
tvojich viet
keby sme boli magnety
bývali by sme dvomi odvrátenými severmi
boli by sme bývali takými pólmi,
ktoré sa nepretínajú ani
v najodvážnejších teóriach
rozpustená rýchlosť,
keď sa blížime
a nič sa nestane
natiahnuté siločiary
priestor naplnený hustým mlčaním
a gravitácia sa tvári
že tu vôbec neexistuje
v inom priestore,
v inom vesmíre
by v nás zažala jediná iskra,
ale tu sme len
dva osamelé svetadiely.
Moje fantazie a představivost jásá! Takových úžasných obrazů v jednom díle! Ruka, která ohýbá molekuly vzduchu, natažené siločary, jako struny od kytary, rozpuštěná rychlost, jako cukr v čaji... Dva osamělé světadíly, které se jako kontinenty vlivem seismické aktivity vzájemně oddělily...
Nádherné dílo, milá Pettie :-)
30.03.2025 18:04:38 | Gaspi03
Chybělas mi, Pett. Tohle je zase něco tak silnýho.
Magnetismus a odpor a dva, kterých se (do)týká - ne(do)týká
Jenže dokud se děje
pak asi toužíš po jiskře
sever- sever
když si vzpomenu, jak jsem držela v ruce dva stejný magnety
a chtěla je spojit, i přesto, že to nešlo
vždyť já je myslím tím víc chtěla spojit
právě proto, že to nešlo
někdy jdeš hlavou proti zdi
a snažíš se o nemožný
proč?
nevim...snad jen...navzdory ,jenže, co když jde o víc**
30.03.2025 16:11:58 | cappuccinogirl
ďakujem :) teším sa, že moja tvorba takto pôsobí :) ďakujem za krásne slová a želám príjemný nový týždeň plný inšpirácie :)
30.03.2025 17:34:14 | Pettie