Máj

Máj

Tam, kde kedysi vládla ríša chladu
a snehová perina kryla zem,
kde vetra kvílenie rozvírilo pôdu,
a mrazivý dych chytal, to, čo milujem.

Ó, máj, ty prekrásny posol jari,
v ríši zelenej, ako kráľ žiariš,
z lona zeme budíš život starý,
nádejou prírodu riadiš.

V jarnom svitaní zázrak sa rodí,
zelená vlna sa ženie vpred,
niečo krásne z kvetov sa zrodí
tak utekaj doma neseď.

Zelené púčiky, za slnkom, sa derú smelo,
šepkajú básne do korún stromov,
jarný posol, svoje dielo,
vnáša do teplých domov.

V záhradách rozkvitol čerešňový kvet,
včely bzučia, nektár sladký pijú,
biela krása, pre tento pekný svet,
hojnosť medu pre budúcu chvíľu.

Ó, máj, ty vládca nežnej, sladkej sily,
čo prebúdzaš zem zo zimnej dlhej tmy,
tvoj príchod slávny, túžob plný, milý,
srdce radosťou pulzuje mi.
Máj, mesiac lásky, dušu roznieti,
svojím žiarom krehkým, jak brieždenie,
túžba a zamilovanie s vánkom poletí,
v srdciach spiace túžby vpred ženie.

Drozdy spievajú súcitne, nežne,
potoky ľadové, pod horou zaliate,
v srdciach tečú bezpečne
menia sa, striebrom posiate.

Ó, máj, ty mesiaci zrodený z rosy,
môžem vnímať túto krásu sveta,
prebúdzaš svet, v ktorý sa hrdo nosí,
chcem byť súčasťou aj tohto leta.