Borůvky z Českého ráje

Borovica do vône praská,
sedím na konári,
ktorý nezapraská,
cítím rozpúšťať sa smolu,
jej aróma do citov mi práska
a já vychutnávám z cigarety práska.

Na konári snívam o tom,
čo bude potom,
až zleziem dole z toho stromu,
až zasa do jeho koruny budem sa dívať
a pritom snívať,
čo priať si budem zajtra.

Sledujem paprsky biografu,
ktoré v ihličí zrejú,
v konároch sa rozpúšťajú,
po tele a v duši hrejú,
padajú do trávy
a nakoniec darujú svoj svit mächu.

Sedím na konári,
užívam si rozprávkovú ríšu,
omámená krásou zoskakujem na zem,
dopadám k čučoriedkám do hebkého mächu,
trhám tie malé čiernomodré korálky,
ktoré u nás v Čechách borůvkami zovú . . .