Dúha

Prečo niekto stále sám,
iní večne kruhu?
Cez kusté mračná pozerám
zacláňate mi dúhu.

Cítim je krásu
hrejivé pásy farieb
priamo za vami,

bez úžasu
stojíte ticho
medzi jej lúčami.

Čo ak zmizne
a nikdy neuvidím
svietiť ju na vaše hlavy?

Možno práve na jej konci
čaká ma
sud zlata pravý.

S lesklými plieškami
stáť a tešiť sa
spolu s vami,
štrkotať mincami
zabúdať na časy,
keď stačili sme si sami.

Ja a ty,
dúha
zvláštne priateľská
medzi ťažkými mračnami
nekonečne vzdialená
strácaš sa mi v tme
na sivými vežami.

Svetlo lám mäkne
vnímam tvoj jemný jas
bolo nám pekne,
myslíš,že nastal čas?

Opúšťaš ma?
Bez znamenia,
bez rozlúčky.
Vytrácaš sa
z mojej mysle
potichučky.

Stále mám spomienku z toho dňa
k oblohe som vzhiadala
s sinou nádejou
bola som nekonečne šťastná
ostal mi len
smútok za tebou.

Som tu sama medzi všetkými
prečo si ma nevzala
zo sebou?