Keď muž prichádza o ženu

Zvláštny pocit
chladnutia dlaní

spotených
ako hrniec na balkóne
plný ragú
z ludského mäsa
po ktorom sa pretekajú
kvapky vody
a spájajú sa
do močiarov
v ktorých už ani smiech
nezabráni utopeniu 
cválajúcich dní

dlaní 
trhajúcich sa
tupým predmetom
ako je hlava
a charakter
a tie rany sú ako
plesá
vo Vysokých Tatrách
do ktorých chudáci hádžu
mince
s vidinou šťastia

budúceho

trvajúceho

dlaní
hltajúcich naprázdno
tvoj parfém
v ktorom sa kúpalo
nejedno ráno
a každý kubický centimeter
sveta

dlaní
olizujúcich prstami
spomienky v rámčekoch
a na poličkách

spomienky
plaziace sa
nenápadne
k splachovaču
ako žalúdočné kyseliny
tesne pred užitím
lieku

meliem skoro už
naprázdno

občas mi ešte nejaké
zrnko teba 
prereže žily
ale už nekrvácam

z krvi
je už len želé
a aj keď srdce ostalo
plyšové
zmenili sa mu chlpy

už nie je dlhosrsté
ako nekonečné prechádzky
spájajúce ruky
a zadky

už  neveje vo vetre
ako keď sme bežali
pred životom
s úmyslom nezaplatiť

skasíroval ťa
aj tak
a aj keď ti ešte v diaľke
poletujú vlasy
ako kúsok papiera
do ktorého som 
tisíckrát napísal
prepáč
viem
že to nestačilo

nežné hádky
s bielou zástavou
omotanou okolo 
mojej hlavy
boli príliš neerotické
aby ťa zaujali

mal som viac kopať
do tvojich očakávaní
a dopriať ti krvavé pery

vytrhané prsia

nechty v žalúdku

oči 
obité podkovami
a podpísané nosom

postroj 
a roztrhané líca
od príkazov

alkoholové úteky
do svojho bezpečia
od prísľubu tvojho mena
v ranných správach
postele

ale koža
nie je kostým
a prišiel som neskoro na to
že ani rohy nie

si skutočná
ako tvoj chrbát
a zátylok
prestrelený 
naliehavosťou začať
zabúdať
na spoločnú menovku

na dlane
prehltajúce tvoje telo
trpezlivo
na nerozbitnom tanieri
v najluxusnejšom hoteli
ktorý ma nezrujnuje

veď som si tebou
zarábal na smrť
v blahobyte
spoločna

nemôžem len tak
skrachovať

neumieraj