Bezdomovec

 

 

 

                        BEZDOMOVEC 

 

 

 Mastné vlasy, smútok v tvári, 

 si si istý, je to tak, 

 hoc je mladý, výzor starý, 

 na kabáte veľký fľak.

 

 Na lavičke v parku sedí, 

 opustený, celkom sám, 

 od páľavy riadne smädí, 

 radšej napiť hneď mu dám.

 

 Keď si pri ňom celkom blízko, 

 ku tebe sa otočí, 

 opýta sa čosi slizko 

 a dlaň pritom natrčí.

 

 Smutný je ver pohľad naňho, 

 nikto si ho nevšíma, 

 vľúdne slovo nemá preňho, 

 o euro prosí ma.

 

 Človeku je často ľúto, 

 keď o žití ťažkom počúva, 

 s bezdomovcom nechce puto, 

 no tvári sa, že načúva.

 

 Na zajtrajšok nemyslí, 

 túži prežiť dnešný deň, 

 kam večer ľahnúť vymyslí, 

 sníva ďalší ťažký sen.

 

 Niet ver nič čo závidieť, 

 utápať sa stále v žiali, 

 nechceme to uvidieť, 

 sledujeme len tak v diali.

 

 Čože sa to porobilo, 

 že ich toľko pribúda, 

 bohatstva sa narobilo, 

 no na biednych sa zabúda.

 

 Môže sa to stať aj tebe, 

 život sa ti vymkne z rúk, 

 ostaneš o suchom chlebe, 

 upadneš do ťažkých múk.

 

 Darmo dnes sa dušuješ, 

 že tebe sa to nestane, 

 zajtra už sa čuduješ, 

 keď dlh na krku ostane.

 

 Nesúď druhých predčasne, 

 tváriš sa jak suverén, 

 zamysli sa občasne, 

 bys nepadol na suterén.