Možno máš krídla

Možno máš krídla
také ako sny mávajú
no kto vie kde si sa túlal
keď dohasínal plamienok
včerajšieho dňa
a svojím posledným dychom
rozfúkal deň nový

akoby si na mňa zabudol

nechal si ma samú
v nočnej bielizni
mramorovanej tieňom kvapiek
po skle stekajúceho nočného plaču

zrazu cítila som dotyk
také mocné objatie
až boľavé zovretie
posteľ ako rekvizita fakíra
šum v hlave
nebol zurčiaci potok
ani fascinujúce vodopády

túžila som po nežnej náruči
očakávala únos
kamkoľvek
do cudzích krajín
do inej galaxie
no na chvíľu preč
z tohto panoptika

túlal si sa nocou
možno potrebnejším
tíško hladkal si tvár
a pre mňa zostal ti iba
dlhý festival šialeností
na plátne očných viečok

zmizol si nad ránom
ako hmla v melódii hodín
a tvoja vôňa ostala
v mäkkosti vankúša...