symfónia č. 1

dážď nám klepkal na strešné okno

jednu zo svojich symfónii

mali sme posteľ rovno pod ním

a sledovali sme čiernu oblohu

 

blesky osvetľovali

tvoju unavenú tvár

keď som rukou hladila

štvordňové strnisko

a v očiach

leskli sa hviezdy

ktoré patrili mne

 

držal si ma v náručí

pospevoval si si nohavicu

a do ucha mi šepkal

"ale já, lásko má, stále stejně miluju tě"

 

spojili sme si dva svety

do jedného krásneho

ktorý prestal existovať

pred rokom

 

chýbajú mi chvíle

keď som natiahla ruku

a vždy som našla tvoju

keď som ti vyznala lásku

a ona vrátila sa mi späť

 

chýba mi symfónia dažďa

a tvoje strešné okno