Dievča z ulice

Je vzduch o ktorý sa opriem.
Je vzruch, v ktorom celý zotliem,
teplé hniezdo, v ktorom dozriem,
tieň, za ktorým sa neobzriem.

Je dym z podkupnej putiky,
vínový krčah opľutý,
popolník, puknutá váza,
rozkoší hra i oáza.

Je jak Luna na oblohe
v pozdné noci novembrové.
Cez hmly chabé svetlo leje
nezastudí, nezohreje.

Briezka vetrami šľahaná
obnažená, doráňaná,
halúzkami nezašustí
v mraze, v decembrovej pľušti.

Rany v dreni navŕtané
ronia slzy jantárové.


Anna Vodičková