Kruhy

Ustavičné kruhy!
Utoniem celkom v nich.
Bez zmeny sa krútim
ja i zem. V dňoch mnohých.

Vymaniť sa skúšam
z toho zvonokruhu,
v ktorom sa zadúšam,
cítim žitia moru.
Chcem hore či dolu?

Už vďačne však privítam
nové svieže rána.
K žitiu sa ponáhľam.
Denne. Za svitania.

A večer znovu zas
do rúk hlavu skloním.
Cítim jak zmiera čas
ako kdesi odchodím.

Stále je ma menej.
Sily, umu, krásy...
Keď prejdem cez alej
vrátim sa späť? Asi...

Ustavičné kruhy.
Presýpam piesok v nich.
Srdcu nádej vnútim
v dňoch žitia premnohých.

V hrudi utajím vzdych.


Anna Vodičková