dávno po polnoci
takmer
všetci spia
držím sa imaginárnej ruky
a rozprávam príbehy
s nešťastným koncom
o tom
kým by som mala byť
čím by som sa mala stať
kým
som vlastne bola
keď sme sa našli?
dávno po polnoci
takmer
celé sídlisko spí
iba chabý plamienok
vonnej sviečky
dokonaluje osvetľuje miesta
ktoré
si opustil
.