Pole zafarbené slnkom

 

Vrátil som sa domov

plný toho pocitu

a energii zo snov

vrátil som sa domov

potrebujem to k životu

na chvíľu spomaliť

spomaliť hodinu

prejsť sa po našej ulici

a objať maminu

zastaviť sa za záhradou

všade dobre, doma najlepšie

na tom poli kde slnko žiari jasnejšie

a na chvíľu spomaliť

aspoň jednu hodinu

od detstva prešlo množstvo dní

ale viem že tento nie je,

nie tento deň nebude posledný!

 

Rád si vypočujem

všetky príbehy

ktoré sa udiali

keď sme sa len cez telefón smiali

rád si vypočujem

čo sa zmenilo

a čo zostalo po starom

na poli zafarbenom slnkom...

 

Na poli zafarbenom slnkom

zimným či letným

nie silou ale srdcom veď tím

som vďačný za cesty

ktoré ma domov vždy dovedú

za pocit pokory

bolestný

ale aj ten víťazný

na poli zafarbenom slnkom

venčili sme Ťapka, pamätáš?

bol s nami roky

od môjho detstva

až do dňa kedy som nevyletel z hniezda

po poli zafarbenom slnkom

mami prosím aj naďalej veď ma

 

Vrátil som sa domov

tam kde vznikli prvé básne

mojimi neskúsenými rukami

vtedy som ani netušil čo začalo

vánok zachytávam dlaňami, prstami

rozvírim padajúce lístie

aj kvapky dažďa

zostala so mnou každá

jedna báseň

aj príbehy ktoré mi ich pomáhali písať

spomienky

dobré aj zlé

som ti vďačný mami že sa môžem vrátiť domov

a dívať sa na slnkom zafarbené pole

ako vtedy

keď sme boli všetci traja

ešte deti...