Prvýkrát

 

Odišiel si a zostal som sám

prvýkrát

ľudí som sa stránil a bál

dnes si sa síce vrátil

a ja som ťa prijal, vitaj

ale otcom mi je ten kto vychoval

a za to mu ďakujem

ďakujem aj tebe, mami

že si nedovolila aby mali

lekári pravdu

keď vraveli

že to nezvládnem do prvého roka

pozri na nás

už mám dvadsaťpäť

mami, jediné slovo úcty k tebe

by som nikdy nevrátil späť

 

Zlomené srdce

prvýkrát

nikdy by som neveril že za to

budem niekedy rád

nechala si ma stáť

no tak Dávid, k sebe sa vráť!

a ja som sa naozaj vrátil

napísal som prvú báseň

bola o tebe

a ani som netušil čo všetko

sa ňou rozbehne

 

Mimo rodiny

a jediných

priateľov ktorých som mal,

nebolo ich veľa

som počúval že nikdy nič nedokážem

že som nula,

nikto

ale nulou boli všetci tí

ktorí to vraveli

a nezáleží na tituloch

ktorými sa pýšili

ani na rovesníkoch

ktorí ma do jamy s levmi hodili

sledoval som ich schúlený na skale a tým levom

som sa stal

napísal

som už dve knihy

a splnil si zopár snov

jedným z nich bolo pomôcť iným

aby pochopili že len oni rozhodujú

či sa vzdajú alebo sa stanú skutočne silným

 

Tie sny si stále plným

a pomáhate mi s nimi vy

nádherné sa dopĺňame

a ja vám zo srdca ďakujem

za to že ste

akí ste

 

Prvýkrát

keď som naozaj otvoril oči

a pochopil som

že život zmysel má

vtedy prvýkrát

keď som zistil

že rozsvietiť sa dá aj táto tma

v ktorej som živil démonov

a nevidel im do tváre

oni zmizli!

zmizli spolu s tmou

nepoznal som hrdinov

ale dnes chápem

že je ním každý jeden z vás

nie som superhrdina

a nechovám v sebe batmana

ale už nemusím kráčať bez mena

viem čo to meno znamená

a som hrdý, rovnako ako prvýkrát

že ľúbim v sebe toho človeka

majme sa radi

keď nie teraz tak kedy

s tým začneme

sme výnimoční

vážme si vlastné vízie

naše sny a našu radosť, želám si

nech z nás nik nezmyje...