Opuch

 

 

 

                         OPUCH

 

 

 Ostrá bolesť sčista, zjasna 

 ochromila pravú nohu,

 diagnóza razom jasná,

 utiekam sa k Pánu Bohu.

 

 Celodenné výlety 

 s mojim milým kamošom,

 k tomu tajné úlety,

 vyplakávam nad košom.

 

 Nôžka väčšmi opúcha,

 márne skúšam liek či masť, 

 prikladám aj lopúcha,

 nepopúšťa drzá strasť.

 

 Vyradený z prevádzky,

 utiahnutý v kúte sám,

 týždeň zákaz vychádzky,

 depresiu už z toho mám.

 

 Jajže, Bože, pohroma,

 na mňa, tvora biedneho,

 kieho že v tom paroma 

 postihuje jedného.

 

 Meniac opuch farbu, tvar,

 skúšam každé liečivo,

 kto mi želal taký dar,

 hromžiac v duchu snaživo.

 

 Mažem denne poctivo 

 každé štyri hodiny,

 zdravím labku úctivo 

 v pozitívne vidiny.

 

 Tvrdohlavá laba veru 

 nechce si dať povedať,

 čerti ma už z toho berú,

 prikážem ju odrezať ?

 

 Či sa mojej hrozby zľakla 

 dodnes vôbec netuším,

 no na kolená predom kľakla,

 len nech ju ja nehluším.

 

 Zrazu v ďalšie nové ráno 

 opuch mizne z dohľadu,

 rieknem nôžke vľúdne áno,

 toť krajšieho pohľadu.

 

 Pomaličky spriadam v mysli 

 plán na únik z príbytku,

 no čo si nôžka zase zmyslí,

 keď s maniermi je v prebytku.

 

 Chvalabohu poslúcha 

 kvaňa moja nešťastná,

 cupkanie jej prislúcha,

 vďačná chvíľa, prešťastná.