MOJE MALÉ DRÁMY

Ležím vo vani
prežívam svoje
osobné malé drámy
v žreboch sa mi nedarí
v láske však áno.

Teraz nie je krajšie ráno
ako to, keď objíme ma
moje vlastné slnko
v tej chvíli mám pocit,
že môžem všetko
a zároveň nič.

Láska pre mňa
bývalá gýč
úplný lynč
s ňou prišiel bič
žiaden cukor
hneď ju aj odniesol víchor
každý jeden cit
razom zdúchol.

Čo by na to povedala
moja drahá mama
na to, aká som bývala..
quo vadis Petra?
kričím nejedno ráno
utonutým hlasom do vetra.

Na moje malé drámy
nemôžem sa spýtať nikoho
ani vlastnej mamy.
Kam ísť,
kam sa posúvať
tak, aby ma pohltila voda
a ja som sa neutopila
v kanáli spaľujúcej vášne?