LIEČIVO
Ubolená ťarchou duša
pýta činné liečivo,
medicínu užiť skúša,
bez účinku, stačilo.
Vyčerpaná rýchlou dobou
vypovedá poslušnosť,
poškvrnená hnusom, zlobou,
tohto smeru navždy dosť.
Nádej, viera vyhasla,
planá túžba v lepší svet,
iskra v očiach pohasla,
správnej cesty dnes už niet.
Nemohúcnosť ubíja,
z toho ťarcha pramení,
všetok elán zabíja,
príznak vážnych zranení.
Organizmus v stálom kŕči
vypovedá poslušnosť,
posadnutý zlobou vrčí,
hrôza, toľká neslušnosť.
Ubolená duša zúfa
v kŕčovitom stálom plači,
potajomky ešte dúfa,
že záchrana sa poblíž zračí.
Lekár vtedy zbytočný,
nepomôže žiadny liek,
pocit strachu zmätočný,
zvoliť ústup z kalných riek.
Hľadať svoju schodnú cestu
plavby medzi žralokmi,
novú šancu spraviť miestu,
netrápiac sa nárekmi.
Vypustiť von krivdy sveta,
zlobu viacej neriešiť,
nápomocná vľúdna veta,
tvoj problém vie vyriešiť.
Vtedy liečba úspešná,
ak má stály výsledok ,
organizmu prospešná,
zotavenia následok.
Nový pohľad na šťastie,
svieži vánok radosti,
odíď zlo a nešťastie,
túžba detskej hravosti.
Úsmev v tvári už len žiari,
takto ti to pristane,
ani stopa po požiari,
nič zlé sa viac nestane.