Nostalgická

 

Veľmi dobre si pamätám

prečo som napísal prvú báseň

vytrhal som burinu

a zostalo to krásne-

zem, ktorá bola schopná

poskytnúť úrodu

to čo bolo zasadené dávno

zrazu veselo rastie,

rastie a rastie toho

stále mnoho,

viac, než som vtedy dal

keď človek dokáže zázraky

budem sa ich snažiť robiť každý deň-

pri pohľade na prvé klíčky

som si prisahal

 

Veľmi dobre si pamätám

ako som sa rozhodol

vydať prvú knihu

netušil som ako-

mal som len víziu,

túžbu a v hlave predstavu

ako v rukách držím ju,

šťastie aj keď počúval som

často, že to možné nie je

a som rád, že som im neveril

lebo je, možné je všetko

keď ťa tvoj vlastný sen hreje

 

Veľmi dobre viem

prečo dnes píšem ako píšem,

prečo sa moje básne

nepodobajú prvým

ale verím, viem,

že vďaka tomu ako dnes myslím

cítim sa živým