Hojdačka

 

 

 

                      HOJDAČKA

 

 

 V živote to už tak chodí, 

 raz si hore, raz si dolu, 

 v problémoch sa človek brodí, 

 treba na ne pevnú vôľu.

 

 Ak pomaly stúpaš hore, 

 daj pozor na prekážky, 

 hoc narastá tvoje skóre, 

 na smolu nemaj narážky.

 

 Lietaš s hlavou v oblakoch, 

 v duchu spriadaš veľké plány, 

 pri cestovaní vo vlakoch

 v mysli staviaš zlaté brány.

 

 Zostaň radšej pri zemi, 

 niet priestor na vzdušné zámky, 

 na tvojom skromnom území

 zbieraj radšej staré známky.

 

 Pekne krôčik po krôčku, 

 tvoja hviezda stále svieti, 

 plynie rôčik po rôčku, 

 šťastie priamo k tebe letí.

 

 Teší ťa to o to viac, 

 koľko snahy ťa to stálo, 

 nestranne vec posúdiac, 

 prínos ľudstvu v sebe malo.

 

 Raketová kariéra, 

 po nej často strmý pád, 

 pripravená voliéra, 

 časom za ňu budeš rád.

 

 Hrozný to pád úplne na dno, 

 celkom ťa to zdolalo, 

 kalná stoka, samé bahno, 

 o ratu vnútro volalo.

 

 Chlapče, veru, dnes si v núdzi, 

 o pomoc prosíš, nariekaš, 

 nikto súci naporúdzi, 

 dávnych známych uriekaš.

 

 Stiahlo ťa to ako mor, 

 z dna sa túžiš odraziť, 

 nenájde sa azda tvor, 

 čo ťa nechce podraziť ?

 

 Ale hádam isto áno, 

 len si dobre oddýchni, 

 po spánku hneď v ďalšie ráno 

 s úľavou si vydýchni.

 

 Občerstvený, plný síl, 

 svet už zase gombička, 

 čakáš mnoho pekných chvíľ, 

 začneš pusou na líčka.