Chýr tých krás

Tak mal si bôľ

že i jak by lkal

a ťal do sŕdc tých víl

bo i des bol tu

kde sa len les pnie

a pes ten zas tu znie

keď škrek mu hlas vrie

 

Tys‘ bol zlý na laň

veď moc je žien

veď noc má srieň

tam i laň a mlok

trčia nad svit lún a chmár

 

Bárs bys‘ chcel lkať

len preč si buď

ty smeť rán

a lúč sa s tou čo vie

že si kráľ i princ

 

Rád chcieť sa smiať

a bôľ si už len priať

však smrť je kaz i kat

tak trp ty klas

tak vrav máš hlas

kým z riek prúd ti srší

a do rúk kôp sŕdc prší

 

Znie spev víl

tkvie prúd chvíľ

bráň sa – tys‘ kráľ a muž

hor sa do hôr a pre laň sa vzmuž

 

Si tŕň si mrak

čo i lúč vie zviesť

len máj vie tú zvesť

že bol si vrak

 

Buď si v diaľ keď klam je sen

ži tam kde vôd bol tok

a rýb rad bdel a spal jak blen

ži a teč a boj sa stok

 

Tak sťa hrom a blesk

žils‘ sám jak ded či brat

len skrúť si svet pre stesk

ži jak kráľ a zvráť ten zvrat

 

Tam bol bôľ i des

kde hmly sú vždy a dnes

tam šiel kráľ princ a syn

kde noc má skrýš a mlyn

krv je z hláv zlých dní

krv je lesk keď noc sa tmí

 

Už spej do dní čo zná zem

vzbuď krás klam i zhon

som rád tak poď len sem

sme kráľ i princ čo idú von