Ako sardinky

Je skutočne úžasné, čo každé ráno zažívam v autobuse. Alebo radšej v konzerve natlačenej živým mäsom s kolesami a bočnými zarosenými sklami?
Najprv prídem na zastávku – bolo by hriech písať o nej ako o autobusovej stanici, keďže malá plastová búdka s odtrhnutou strechou a pomaľovanými stenami si toto oslovenie iste nezaslúži.
Postavím sa radšej mimo, aby na mňa celá „konštrukcia“ nespadla a zamysleným pohľadom sledujem ten slávny poriadok na chodníkoch, ktorý toľko sľubuje starosta. Hm, žeby tým mysleli tie cigaretové zvyšky a odpadky?
Na premýšľanie mi už nezostáva čas, pretože sa ku mne blíži rozheganá harmonika, ktorá má iste najmenej sto rokov a vyzerá, že sa už-už rozpadne. Pomaly vyťahujem malú preukážku, kde sa sama na seba cerím na fotke z piatej triedy a vyzerám, akoby ma ktosi ovalil poriadne ťažkým predmetom po hlave.
Do autobusu nastupujem s veľkým očakávaním – bude na sedadle vodiča sedieť prívetivý muž s milým úsmevom alebo zamračený chlap s veľkými okuliarmi na nose?
Samozrejme, šťastena mi opäť praje a mňa víta nevrlý vodič, ktorý mi už zase vydáva päťdesiathalierniky. Dve malé mince spolu s preukážkou vopchám do peňaženky a za ten čas počúvam nadávky vodiča adresované ďalšiemu cestujúcemu, ktorý nenašiel drobné a zaplatil dvadsiatkou. No povedzte nie je to až abnormálne veľký peniaz, keď platíte za celý lístok sedemnásť korún?? A chudák vodič potom musí tie tri koruny vydávať!
Našťastie, toho už po ďalších nastupujúcich hnev prejde a ďalšie prípadné dvadsiatky už komentuje iba nemým, vražedným pohľadom.
Tuším však, že to nenechá len tak bez povšimnutia. Je rozhodnutý nás cestujúcich nejako potrestať a všetci zisťujeme, čo vymyslel až vtedy, keď prudko dupne nohou na plyn a my bezmocne popadáme, pričom nezabudneme strhnúť aj tých, ktorým sa podarilo ako-tak udržať.
Avšak náš milý vodič netuší, že jediným trestom pre nás cestujúcich je pretrpieť tých pätnásť minút v uzavretom, hrkotajúcom priestore bez možnosti dostať do tela nejaký kyslík. Na druhej strane, prečo aj otvárať okná? Mohlo by predsa ujsť to vzácne teplo, ktorého je teraz takmer na začiatku leta určite veľký nedostatok!
Pri vystupovaní z autobusu som opäť plná zážitkov a je mi skoro ľúto ho opustiť.
Tak ako sa vám teraz páči cesta týmto dopravným prostriedkom? Iste zdieľate rovnaký názor ako ja, že je naozaj nezabudnuteľná ;).