na bojisku uvedomíš si .. je tu iba jedná možnosť ... zakrič ako len dokážeš ... roztrhaj si hlasivky ... ale zakrič čo najviac .. Odpusť mi neprídem domou ! zakrič pre lásku ktorú si zanechal .. tvoj pohlad daruješ mužom ktorí po tvojom boku umierajú .. myšelinky o tom aké bezvýznamne krvi preliatie a mrhanie statočnými mužmi spôsobila chamtivosť a moc ... kľakni si na kolená a pozri sa Odinovmu synovi do očí .. a ukáž mu že si pochopil prečo musíš zomrieť .. a prečo sa už nemôžeš vrátiť domou ... Odynov bojovník sa na muža bez pohybu pozeral ... ale nenašiel odvahu na neho pozdvihnúť sekeru .. po chvíli iba dokráčal a vydal sa smerom k lesu ... jeho vikingský bratia ho sledovali nechápajúc .. a potom zbadali klačiacého kresťana .. ktorí stratil vieru nad všetkým v čo ho učili .. jeho kresťanský bratia ležajúc na zemi na neho kričali ... nadávali mu .. preklínali ho .. ale smutný muž iba stále kľačal a sledoval Odynovho bojovníka ako kráča do lesa . sledoval ako našli vzájomné pochopenie .. ako našli klud a mier v duši .. a zbitočný nárek žien hodily za hlavu