Slnko je vysoko, draci ešte spia

Archeopteryx má 42 prstov

vidím cez ne

more tiav

a

abstraktný rozvoj

slovenských diaľnic

 

Vody boli temné

ako zafír

prechádzam pavučinami leta

do modrobielych siení ilúzie

 

Mám v moci perleť

akéhokoľvek sveta

a priznaním

že nie som sám

roztváram

úžľabiny a kaňony

nevyhnutných pevnín

 

V dierach a jaskyniach sú draci

ešte spia

a namáčajú sny

do cyklicky opakujúcej sa náhody

aj pre nich zobúdzam slnko

aj pre nich kropím zem rosou

a zotrvávam

v mäkkej predstave nepochopenia

 

x x x

 

Raz ráno

vzišla zo mňa bolesť

v kvete ktorej niet žiaľu

len

malá nevinná spomienka

rozčerila náladu

usadiac sa

v podobe leva

alebo škovránka

a napodobujúc

vyvrhnutú históriu

občas desivú

občas neznámu

konšpiratívnu

nemennú

 

Bežal som ulicou

rastúcej z pravej zeme

jej odlesky boli všade

a pálili do tváre

hoci bol zimný deň

mrazivý

nedobytný

 

Bolo mi vznešene

keď

chorý nešťastný vietor

lepil sa na päty

roznášajúc vôňu

eukalyptu a jahody

v náhodnom poradí

alebo nie

 

Nehovorím mu „priateľ“

ani „jednorožec“

pretože spím

s otvorenými očami

a hlavou plnou

jastrabích pier

slepeckých palíc

roztečených modrín

zhlukov bozkov

prepočítaných mincí

krívajúcich rozhodnutí

tragických šepotov

jasnozrivých vulkánov

priateľov a nepriateľov

v kolískach ranných beztiaží

 

x x x

 

Draci a vtákopysky a hyeny

ešte spia

ostávajú vo mne

ako pečať

 

Na úpätí starej hory

všetky sny sú vykričané

všetky hniezda spálené

všetky chvíle zahladené

a predsa:

rozum

kdesi uprostred myšlienky

bdie nad samotou jednej bunky

zranený

nedokonalý

 

Je neskutočné dopoludnie

na jeho chrbte

pes zavýja

a mačky striehnu

v polčase rozbitého atómu

čo sa zdal parazitom

v tele nového mloka

farby neistej až neurčitej

že i srna

by závisťou a lžou

objala celú planétu

z ktorej vyskakujú

železné a pancierové mince

lykožrúti

a staré matky s medailou neistoty

 

x x x

 

Slnko je vysoko

draci ešte spia

a v náruživom náručí

klamem sedmokrásky

a nikdy nevypočuté jazerá

 

Brodím sa vzduchom

ktorý je

a zráža z útesov

všetky tulene

a riasy živelne pulzujúce

neúprosne

hmlisto

 

Chápem život ako úspech

v jeho rovine sú chodníky

diaľnice a moria

 

Vzorce nebies sú prívetivé

ukazujú

smery do dolín

smery prepychových videní

smery bežiacich jeleňov

smery neoblomného počiatku

smery vyvrcholení

smery schúlenia

smery odchodov

smery smerov

 

V králičom brlohu

zapísané sú

mená všetkých drakov

 

Skúmame ich

tisíc rokov a štyri hodiny

a stále nie je jasné

kto zvíťazil

kto prehral

kto zabudol urobiť čaj

lebo

môžeme sa oprieť o fakty

súdiť ich

čakať

kým nevlietnu do perspektívy

 

x x x

 

Čakali sme pridlho

zobudíme drakov

odletíme do červene

alebo bieloby

kde je kľúč nevysvetliteľna

a zrkadlová sieň staroby

 

Pohneme sa

dozadu

do strany

nech nás obmyje

staroveký pach

hrobiek

sfíng

piesočných prístavov

 

Prichádza purpurový oceán

sú v ňom lebky

starožitnosti

prach rozbitej amfory

ale hlavne nepokoj

rozrušený srdcom hodín

 

Žili sme v jeho hĺbke

strácali sa svetu

množili

starli

zomierali

s úsmevom na perách

 

Už je to iné

nebojíme sa tmy

vynášame z hlbín

zázraky

príbehy

radosti

premeny

dotyky

žiaru

nežnosti

milosť

v neobvyklom obrodení ducha

 

x x x

 

Keď svitá

more sa mení na dúhového draka

je v ňom čistá bezchybnosť

keď rozpráva

historky starých búrok

nesené povetrím

a padajúce

nevedno kam

-

nebola to príčina

ani osud

len malá nevyhnutnosť

ľahkého bytia

a skorého videnia

v monumentoch

prietržiach

desivých momentoch

potopenia

zúfalého výkriku

 

x x x

 

Pomaly zobúdzam drakov

letím ponad zrkadlá

a džbány

do zeme rastúcich znamení

a úspešne prebodávam

blankytné závoje hmiel

a tyrkysových očí

 

Nepýtam sa

neskúmam

neriešim

nedotýkam sa

nelovím

nezúfam

nerozpadávam sa do perál

 

x x x

 

Letím

obliekam sa do brokátu

a v dračom dychu

umývam

svoje líca

dušu

priehrštie strieborných mincí

 

Vchádzam do poznania

píšem o tom tete list

neuverí

kým jej nedám

plameň jeho dychu

zavarený

v pohári poslednej sezóny

 

Deprimované pery

ťahajú slabiky

z vnútorností oblých hodín

v ich tikote

nemožné je vidieť seba

je to klam

aký nás zrádza

znova

kým nedospejeme

k bodu „B“

alebo len

k starobe

k smrti

ku klamnej jazve času

 

x x x

 

O všetkom písal kronikár

draci mu sedeli na viečkach

on sa usmieval

radil so staršími

ako spoznať dračie stopy

medzi konvalinkami

a neublížiť tigrom džungle

 

Bol to rébus

úloha

hlavolam

ako pokračovať v kronike

pritom

chápať jasné

a pravdu zapísať do listu

 

x x x

 

Prebúdzam v sebe draka

letíme do stratosfér

a rozkvitnutých mrakov

 

Dýcham dračou dušou

neskutočnou

povznesenou

v jej nálade

obraz sa mení na jazero

skáče

z ostrova na ostrov

nemo

hravo

s úsmevom

s malou nádejou pochopenia

 

Boli sme dvaja

načierali zo seba

do seba

chladli

v tieni starej baziliky

tušiac koniec hry

ktorá mizne

blúdi

otvára

rezonuje

preteká

tuší

hniezdi

vysychá

hneď za prvým stromom aleje

 

x x x

 

Šplhám sa špirálou draka

a Milesovou trúbkou

na dno

jazzovej synkopy

kde jarný kvet

rozkvitá

rozkmitá

v tieni všetkých túžob

 

Tón je cesta

rozprávka

vidina

záblesk

príbeh

všetko čo sa zmestí do duše

 

Drak vo mne pláva

len malá skúsenosť

ako prebdieť noc

zasadiť semeno

rozbiť atóm

vyliať slnko

ukradnúť sen

porodiť vajce

vymyslieť strom

rozbehnúť víchor

zastaviť svetlo

pobozkať kosatku

roztiecť sa do kotlín

uškrtiť vesmír

nebyť sám sebou

 

x x x

 

Sme prestrojené nočné tiene

v ústrety prichádza perlorodka

symbol niečoho

keď krvácam z hĺbky

a skáčem rovnomerne

do každého kaňonu márnosti

 

Oblečený do purpuru

zabúdam na okovy

sú zdesené a plačú

v nekonečnom záhone

kde prekvitá

vonia

čas bolesti

a neslobody

 

Zabudli sme na drakov

v ich tieňoch lietame vyššie

nerozpadávame sa

nesúperíme

nezávidíme si žiaľ

 

Keď slnko zhasne

draci budú preč

a my

rozbehneme úsvit

oklameme závoj

požehnáme dieťa

zakážeme smútok

slzou

zotrieme

čas

-

sme draci